CESTIČKOU LÁSKY 8.

[MiriamDimadi]

CESTIČKOU LÁSKY 8.

Zástup malých anjeličkov, sprevádzaný anjelmi, Schweitzerom a ruským šľachticom Myškinom,
sa vynoril z hmly a zastavil sa pred Nebeskou bránou. Z Neba v tichosti zaznieval spev anjelského
chóru.
Prvé rady detičiek poslušne vstúpili s anjelmi do Neba.
Niektorí zvedavci sa však zastavili a so záujmom si prezerali priestrannú halu pri Nebeskej bráne
obklopenú prístrojmi a veľkým ďalekohľadom.
Podaktorí odvážlivci sa rozbehli k stolu, za ktorým sedel svätý Peter a sústredene sledoval monitor
počítača.
Keď ich spozoroval, ako žiadostivo pokukujú po notebooku, mobilnom telefóne, zlatom kľúči od brány,
ktoré mal na stole, usmial sa na nich a otcovsky ich pohladil po tváričkách.
Ako na povel sa rozbehli k nemu ďalší zvedavci z konca zástupu. Márne dával im asistent Myškin znamenie,
aby nasledovali anjelov a vstúpili do Neba.
Daromne pobehoval za nimi, aby ich zastavil...
Zvedavosť najmenších opäť zvíťazila nad poslušnosťou.
Detičky sa rozpŕchli k svätému Petrovi ako kŕdeľ vtáčeniec. Nechápavo prechádzali pohľadom
z notebooku na mobilný telefón, veľký zlatý kľúč na stole a veľkoplošnú obrazovku.
Myškin si previnilo povzdychol a skrúšene sa ospravedlňoval: „Prepáčte, prosím.“
Svätý Peter však láskyplne prijal deťúrence. Začal ich zasväcovať do tajomstva notebooku.
„Ťuki ťuk!“ vyťukal niekoľko písmeniek.
„Ťuki ťuk!“ opakovali detičky opäť ako ozvena.
Keď sa nežné ručičky zvedavých anjeličkov naťahovali po telefóne, Schweitzer pohotovo stlačil
číslo svätému Petrovi.
Malí zvedavci s nemým úžasom hľadeli na drobné čudo, ktoré sa rozozvučalo. Svätý Peter zdvihol
vyzváňajúci telefón, priložil si ho k uchu a zvolal: „Haló!“
„Haló!“ ozval sa im ako ozvena Schweitzer.
Anjeličkovia s údivom hľadeli na čarovné škatuľky.
Svätý Peter s pochopením priložil k uchu mobil tmavovlasému dievčatku, ktoré žiadostivo natiahlo
ručičky k telefónu.
Schweitzer zase podal telefón malému blondiačikovi.
Deťúrence si rad radom podávali telefón. S pôžitkom volali aj odpovedali ďalším slovíčkom,
s ktorým sa zoznámili: „Haló!“
S vďačnosťou a nehou sa túlili k prítomným. Žiadostivo čakali na ich pohladenie.
„Prepáčte, že sem odbehujú malí zvedavci. Všetko ich zaujíma, keď nemali ani to šťastie
sa narodiť!“ ospravedlňoval sa Myškin, snažiac sa odviesť detičky do Neba.
„Nestačíme ich prijímať a nieto sa im plne venovať, lebo vychovávateľov máme ako šafranu!“
doplnil ho s trpkosťou svätý Peter.
„Ako Vám už oznámil archanjel Gabriel, mali by vás čo najskôr vystriedať pri bráne noví asistenti.
Učiteľ národov Jan Amos Komenský s Vami počíta, lebo má veľký nedostatok
kvalifikovaných pedagógov.“
„Nemám pedagogické vzdelanie,“ priznal sa skrúšene Myškin.
„Teória vyplynie zo srdca, podstatný je vzťah k deťom overený praxou,“ mienil svätý Peter.
„A Komenský svojou metódou 'Schola ludus´ doplní vychovávateľom vzdelanie, na ktoré často
zabúdajú vo svete.“
Maličkým zvedavcom, ktorí sa rozbehli k svätému Petrovi, zapol veľkoplošnú obrazovku z priameho
prenosu z Neba.
Za orgánom sedel hudobný skladateľ Bach v dobovom oblečení. Pozorne sledoval, ako si hudobníci
v anjelskom rúchu horlivo ladili nástroje. Spokojne pokýval dirigentovi archanjelovi Michalovi,
keď malí speváci vyludzovali harmonické tóny podľa jeho ladičky a archanjeli svoje nástroje.
S vďačnosťou hľadel na snahu Matky Terezy v povestnom habite a princeznej Diany v dlhých bielych
šatách, ktoré s nehou pripravovali najmenších anjeličkov k modlitbe.
Aj malí zvedavci sa začali spôsobne zoskupovať okolo svätého Petra podľa najmenších na televíznej
obrazovke.
Dokonca si pospevovali s anjelských chórom podľa pokynov dirigenta: „la la...“
Otvárali zoširoka ústočká ako vtáčatká. Práve tak ako horliví anjeličkovia v Nebi.
Keď dirigent archanjel Michal dal znamenie malým spevákom, aby utíchli, poslúchli ho aj deťúrence
pred obrazovkou. V tichosti a s obdivom sledovali spievajúcich na obrazovke.
V očiach im zažiarili iskričky nepoznaného šťastia.
Postoj maličkých vyvolal na tvári prítomných radostné úsmevy.
„Ďakujú srdiečkom za šancu poznania, ktorú im odmietol svet,“ riekol láskyplne svätý Peter.
„Určite srdiečkom,“ súhlasil aj Myškin,“ veď nenarodeným deťom bola odoprená rodičovská láska
a tým ľudská reč.“
„A samozřejmě vymoženosti vědy a techniky,“ dodal Schweitzer po česky.
„Odvedu zvědavce k požehnání a hned se připojíme k nosičům manny, protože je čekárna plná děti,
rovněž také i čekárne pro seniory. A vojíni a aktivní muži měli by se těšit ze života, a ne čekat,
kdy si odpočinou v Očistci...“
Zvedavci sa poberali poslušne so Schweitzerom do Neba, až keď ich svätý Peter na rozlúčku pohladil...