STRÁŽENIE JE NEZÁKONNÉ PRETO NEBEZPEČNÉ 22.

[MiriamDimadi]

STRÁŽENIE JE NEZÁKONNÉ I PRETO NEBEZPEČNÉ 22.

„Presvedčili sme sa, že pri výstavbe vodných nádrží do roku 1969 ponechali na vyvýšených
miestach vodnej nádrže aj jej v blízkosti pamätihodnosti ako i kostoly, ktoré neodstrelili
ani nespálili, keď neboli dostupné pre cirkevné služby, ale ich zrenovovali na múzea či
galérie a vzniknutý ostrov na park.
Zachované symboly sa stali balzamom pre vysťahovalcov, potrebné pre zmiernenie smútku
za rodným domovom, pamiatkou pre potomkov na rodisko svojich predkov a v súčasnosti
príťažlivým magnetom obdivu turistov.
Po rekonštrukcii a rozšírení harvelskej kaplnky v roku 1970 však bola nariadením o asanácii
Riečnice a Harvelky taktiež z roku 1970 barbarsky zničená namiesto požadovaného
presťahovania do blízkeho skanzenu Vychylovky, ktorý vybudovali kvôli záchrane vybraných
dreveníc," pripomenula kráľovná Kysuca.
"Aká v tom bola logika, keď patrila na čelné miesto vybraných do blízkeho skanzenu ako
symbol identity Harvelčanov, naviac rozšírená a vynovená v r.1970 a zároveň v tomto roku
odsúdená k zánikuz rozhodnutí vyššej moci o asanácii.
Hoci bola omilostená s návrhom presunutia do Vychylovky, bola však barbarským činom zničená,
o ktorom kolujú tiež dohady.“
„Typická logika barbarov bez zdravého rozumu, Vraj ich malo byť aj s harvelskou kaplnkou
takmer sedemdesiat umiestených vo Vychylovke," pdvrzola sestre Ridečnici prostoreká
Harvelka.
"Ako asistenti so Švejkom pri Nebeskej bráne sme snorili pri prezentácii Kysuc nad skanzenom
Vychylovka lebo sme sa chceli presvedčiť, či skutočne umiestnili plánovaných 69 objektov z
Riečnice a Harvelky. Avšak sa nám nepodarilo ani spočítať tých 22, ktoré tam už podľa zápisu
premiestnili do r. 198l,“ pripomenul Jánošík."
Obrátil sa k sestrám Riečnici a Harvelke s prosbou: „Dievčatá, mohli by ste ich tam spočítať,
vy najlepšie poznáte, ktoré sú tie vaše.“
Víla Riečnica mu horlivo prikývla aj s poznámkou, ktorá ju stále trápila: „Poletujú akési hlášky,
že tie najžiadanejšie drevenice dali do predaja, avšak neprezradili bývalým majiteľom komu,
a nieto ešte za koľko, keď sa chceli aspoň pohľadom s nimi rozlúčiť pred odchodom na večnosť."

"Veď aj o našej kaplnke koluje ich zopár. Vraj ju schovali či predali lebo spálili ako starú búdu,
aby ju nemuseli premiesťovať. Našinci však boli predsa zruční remeselníci, chalupy si stavali a
opravovali svojpomocne a kaplnku chceli sami presťahovať.
Barbari sa asi obávali, žeby rodáci premiestnili kaplnku niekam do úschovy, keď sa zdravému
rozumu dokonca i niektorým nadriadeným podarilo zachrániť odsúdené vzácne pamiatky pre
lepšie časy."

Nad nádržou na pitnú vodu Nová Bystrica ešte stále povieva nezodpovedaná otázka, na ktorú
čakali sklamaní ale nepokorení obyvatelia: „Kto zničil malebnú vynovenú a rozšírenú harvelskú
kaplnku?"
"A kto sa usiluje zo všetkých síl, aby aj riečnický kostol zničili a mali už konečne pokoj od
nepokorených vyhnancov, ktorí vraj odmietali rešpektovať zákony." spýtala sa staršia sestra
ako mladšej ozvena.
"Po zamietnutí všetkých zákonných možnosti za ponechanie riečnického kostola, priľahlej fary
a novej školy na požadované múzeum ako symbolu na obe obce bolo aj ich stráženie
poslednými obyvateľmi pred odstrelom označené za nezákonné a nebezpečné.

Poslední borci si preto uvedomili nutnosť ísť za posledným pokusom so záchranou riečnického
kostola v utajení, lebo bol zámerne stanovený status jeho zachovania až rokom jeho obnovy 1905,
a nie rokom pôvodnej výstavby 1789.
Podľa smerníc či zákona v dobe rozhodnutia o asanácii oboch obcí z roku 1970 nesplňoval status
kultúrnej pamiatky v ČSSR, preto bol vydaný stavbárom k odstreleniu."
Boli oprávnení použiť zákonné prostriedky proti strážcom v prípade nesplnenia výzvy Bezpečnosti
opustiť kostol pred odstrelom,“ pripomenula kráľovná Kysuca.