ZÁCHRANA RIEČNICKÉHO KOSTOLA

[MiriamDimadi]

"Keď našincom bránili ešte aj v ponechaní symbolov na ich identitu príkazom či zákonom na
území, ktorého boli ešte z časti vlastníkmi, snažili sa ich obnoviť či zachrániť silou zdravého
rozumu s odvahou nikdy sa nevzdať.“

Nás by veľmi zaujímalo, ako sa im to podarilo, keď sa museli vysťahovať, sami hľadať nový domov
s nedostatočnou náhradou a pritom ešte zachraňovať symboly.
A napriek tomu sa nestali bezdomovcami ako podaktorí aj u nás “ priznala sa hovorkyňa s nemým
súhlasom čiernovlások.

„Poslední borci si preto uvedomili nutnosť ísť za posledným pokusom so záchranou riečnického
kostola v utajení. K tomu potrebovali pochopenie či podporu tých, ktorí ich snahu v priebehu
asanácie sledovali.
Odborníkov asanácie „strelmajstrov“ a hlavne príslušníkov Bezpečnosti „esenbakov“.
Veď nebolo to ani pre nich tajomstvom, že bol zámerne stanovený status zachovania kostola
až rokom jeho prestavby 1905, a nie rokom pôvodnej výstavby 1789.

Boli presvedčení, že ani riečnický kostol ako symbol oboch obcí spoločnej farnosti neohrozí
hygienické predpisy vodnej nádrže.
Stal by sa aj s harvelskou kaplnkou balzamom na prežité príkoria a v budúcnosti by potešil
našincov aj turistov.
Riečničania, Harvelčania a Kysučania by sa mohli stretávať pri ňom, čoho sa nezvaní poradcovia
najviac obávali,“ zvažovala tiež rozvážna kráľovná Kysuca.

„Odvahu posledných borcov strážením odsúdeného riečnického kostola pred odstrelom
posilňovala aj nádej, že v prípade jeho odstrelu, hĺadala by pomoc s jeho obnovou rodina
najstaršieho borca cez potomkov ich vysťahovaných predkov za prácou do Ameriky.
Veď slovenskí vysťahovalci, s prezývkou Amerikáni, podieľali sa s najväčšou mierou na
vybudovaní riečnického kostola v r. 1905, na mieste spustnutého časom i povodňami z r.1789.
Dodatočne ďakujeme ich potomkom za ich prejav vlastenectvá lebo zásluhou najmocnejšej
Totality stratili sme na nich spojenie. Napriek tomu, že naši vzdelaní predkovia z Riečnice a
Harvelky pracovalina ich osudoch, ktoré chceli knižne vydať pod názvom piesne vysťahovalcov:

Keď sa Slovák preč do sveta uberal, na kopečku za dedinou zavolal.
Zavolal on zo dva krát, zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat.

Povedz mi ty môj kopečku vysoký, či ťa nájdem za dva lebo tri roky,
či uvidím ešte svoju mať, či ma bude moja milá milovať...

Prisluhovači Totality zhabali nielen spojenie, ale aj pripravené prvé príbehy ich osudov...