HNEV I SLZY ZA BEZMOC ZBYTOČNÝCH PRÍKORII 24.

[MiriamDimadi]

HNEV I SLZY ZA BEZMOC ZBYTOČNÝCH PRÍKORII 24.

„Kto mohol za zbytočné slzy príkoria vyhnancov, namiesto požadovaného a sľubovaného
prospechu vysťahovalcov?
Na nezodpovedanú otázku nedostali obyvatelia ani ich potomkovia odď od
striedajúcich zodpovedných, ani ospravedlnenie za spôsobené následky a dorovnanie
nedokončeného majetkovoprávneho vyrovnania.“
Do ticha ešte kráľovná Kysuca s trpkosťou priznala: „Zaznamenali sme iba sľuby
uhradiť majiteľom za ornú pôdu, lúku, les či horu až po vysťahovaní z obcí.
Nezaznamenali sme však, či ich všetkým splnili, ani či majiteľom časti obci vyplatili
odpovedajúce nájomné, keď sú roztrúsení na všetky strany lebo rozhodnutie je už
nemenné.“
„Sliby jako chyby zaváděli, aby je varovali. Jestli chtěli nebo nechtěli, museli svůj
domov opustit, když nechtěli basu nebo cvokárnu navštívit.“
„Bez pomoci panujúcej moci, na vlastnú päsť, naviac s neodpovedajúcou úhradou
rodinného domu so záhradou a dodatočnej sľubovanej úhrady ostatného majetku,“
stručne doplnila víla Riečnica moravskú družku.
„Skutek zase utek,“ zaznelo stručné vysvetlenie od jej susedky.
„Kvôli planým sľubom tradičných podmienok,“ súhlasila víla Harvelka.
„Jednak kvôli stanovenému termínu majetkovoprávneho vysporiadania do r. 1985,
ktorý by už nestihli, a tiež rabovačke „zberateľov“ po rozhodnutí o asanácii.“
„Rabovačke? Nechápali nové priateľky.
„Neodvolateľné rozhodnutie o asanácii Riečnice a Harvelky pomáhalo zberateľom a
priekupníkom beztrestne si odniesť „suveníry všetkých dostupných veľkosti“ nielen
nocou, ale aj za bieleho dňa.
Využívali častú neprítomnosť obyvateľov v obci vybavovaním majetkovoprávneho
vyrovnania, hľadaním nového domova a postupného sťahovania po úzkej ceste naviac
so stresovanými zvieratami do bitúnku.
Nezvaní zberatelia sa zameriavali na poľnohospodárske náradie a stroje.
Nepohrdli ani dreveným plotom, schodmi, či šindľovej strechy lebo drobnými ľudovými
predmetmi.“
„Avšak pri konečnom majetkovoprávnom vysporiadaní úhrada obyvateľom nebola
vypočítaná podľa znehodnoteného pustnúceho majetku ani jeho čiastočného úbytku
lebo poškodeniu v dôsledku krádeže neznámymi zberateľmi suvenírov,“ dôrazne
pripomenula rozvážna kráľovná Kysuca na najsmutnejšie obdobie asanácie.
„Zodpovední úradníci k poslednému zníženému odhadu kvôli „rabovačke“ sa vyjadrili
jednou vetou. Vraj im neprislúcha rozhodovať o tom, kto si odniesol domov „suveníry“
či majiteľ lebo nezvaní hostia, ale súd.“
„Skutek zase utek, jak za chátrající, tak i odcizený majetek!“
Pripomienka za nespravodlivé znižovanie aj odhadov, ktoré nechtiac utrúsila víla Riečnica,
opätovne viedlo mladšiu sestru k otázke, diskutovanej v kruhu domácich priateliek.
„Zvážte aj vy, ako by si mohol majiteľ odniesť svoj majetok do nového domu, ktorý ešte
nemal lebo nedostal úhradu za pôvodný a nemal ani financie na zálohu náhradného?“
Zvažovanie víl nad nepochopenou rabovačkou odhadcov si vyžiadalo mlčiacu oddychovú
prestávku…
Po krátkej chvíľke ju ukončila kráľovná Kysuca svojou úvahou.
„Kvôli majetkovoprávnemu vysporiadaniu boli poslední obyvatelia takmer dvadsať rokov
v odumierajúcej Riečnici.
Miesto očakávanej pomoci s urýchlením majetkovej náhrady a hľadania nového domova
posledným obyvateľom uprostred pálenia a búrania domov ako za vojny, odpojili im
elektrinu, ukončili autobusové spojenie, doručovanie pošty, uzavreli obchod...
Takto prinútili posledných obyvateľov podávať ďalšie osobné a písomné žiadosti na
príslušné úrady za obnovenie životných podmienok v obci.
Akoby už nestačilo strpčovanie života posledným obyvateľom komplikovaným riešením
majetkovoprávneho vysporiadania na základe obnovených odhadov majetku,
poznamenaného neúprosným časom a rabovačkou.“
Na spýtavé pohľady zvedavých čiernovlások víla Riečnica rozhorčenú pripomienku ešte
doplnila:
„Po niekoľkých znížených odhadov majetkové vysporiadanie Riečničanovi Vendelovi
Buchovi skončilo znížením úhrady cez štyridsať tisíc.“
„A nášmu Harvelčanovi Jánu Surovcovi až o päťdesiat tisíc. Na odvolanie nedostal
ani on odpoveď z patričného úradu.
Miesto náhrady odpovedajúcej sumy redaktor ho očiernil ako surového chamtivca
v článku najmocnejšieho denníka.
Surovec však nečakane prišiel do redakcie s výpočtami svojho majetku právnikom aj so
zástupcami posledných obyvateľov s ich písomnou sťažnosťou na redaktora za krivé
obvinenie. Vraj pokiaľ sa zapisovali na vrátnici redaktor zbabelo ušiel.
Odvolania a sťažnosti o ich nápravu boli u všetkých bezpredmetné,“ potvrdila
pripomienku Harvelka.