NÁDEJ VELÍ. STRÁŽME KOSTOL KÝM EŠTE STOJÍ 20.

[MiriamDimadi]

NÁDEJ VELÍ. STRÁŽME KOSTOL KÝM EŠTE STOJÍ 20.

"Nad nádržou na pitnú vodu Nová Bystrica ešte stále povievajú nezodpovedané otázky:

Kto zničil malebnú vynovenú a rozšírenú harvelskú kaplnku?

Kto zákarne odstrelil riečnickú faru?

Kto chcel, aby aj riečnický kostol zničili?“

Po zákernom odstrelení riečnickej fary a zamietnutí všetkých zákonných možnosti za ponechanie
riečnického kostola a novej školy na požadované múzeum ako symbolu na obe obce bolo aj ich
stráženie poslednými obyvateľmi pred odstrelom označené za nezákonné a nebezpečné.

Keď našincom bránili ešte aj v ponechaní symbolov na ich identitu príkazom či zákonom na území,
ktoré z časti boli ešte vlastníkmi, snažili sa ich obnoviť či zachrániť silou zdravého rozumu s odvahou
nikdy sa nevzdať.“

„Nás by veľmi zaujímalo, ako sa im to podarilo, keď sa museli vysťahovať, sami hľadať nový domov
s nedostatočnou náhradou a pritom ešte zachraňovať symboly.
A napriek tomu sa nestali bezdomovcami ako podaktorí u nás,“ priznala sa hovorkyňa s nemým
súhlasom čiernovlások.

„Poslední borci si preto uvedomili nutnosť ísť za posledným pokusom so záchranou riečnického
kostola v utajení. K tomu potrebovali pochopenie či podporu tých, ktorí ich snahu v priebehu asanácie
sledovali.
,Odborníkov asanácie „strelmajstrov“ a hlavne príslušníkov Bezpečnosti „esenbakov“.
Veď nebolo to ani pre nich tajomstvom, že bol zámerne stanovený status zachovania kostola až rokom
jeho prestavby 1905, a nie rokom pôvodnej výstavby 1789.

Vraj ho odsúdili k trestu smrti odstrelením, napriek tomu, že bol kvôli povodniam prestavaný o kúsok
vyššie, poväčšine pôvodným materiálom a vnútorným vybavením.

Hlavne však, že na jeho prestavbu sa najviac podieľali slovenskí vysťahovalci za prácou do
Ameriky. Amerikáni.

V tichosti sa však povieval nad smutnou krajinou hlavný dôvod pripravovanej streľby kostola.
Obavy nezvaných poradcov z hroziacich púti vyhnancov.

Musel preto nasledovať harvelskú kaplnku.
Neudelili mu milosť...

Podľa smerníc či zákona v dobe rozhodnutia totality o asanácii oboch obcí z roku 1970 nesplňoval
status kultúrnej pamiatky v ČSSR.
Písomné ani ústne žiadosti, prosby až hrozby boli zamietnuté.

Bol vydaný stavbárom k odstreleniu.
Mali oprávnenie použiť zákonné prostriedky proti strážcom v prípade nesplnenia výzvy Bezpečnosti
opustiť kostol pred odstrelom,“ pripomenula kráľovná Kysuca.