BLIKÁ SVETLO NÁDEJE NAD TMOU BEZNÁDEJE 19.

[MiriamDimadi]

BLIKÁ SVETLO NÁDEJE NAD TMOU BEZNÁDEJE 19.

„Napriek nepriaznivým podmienkam v odumierajúcej Riečnici nevzdávali sa poslední
obyvatelia nádeje. Strážili svoj posledný symbol vo dne v noci, aby sa stal Bielym
majákom nádeje vyhnancov z Riečnice a Harvelky a mohli sa stretávať pri ňom.
Hŕstka posledných Riečničanov, hoci bola najviac poznamenaná psychicky a fyzicky
postupným zánikom obci, nechovala sa bezmocne,“ s porozumením pripomenula víla
Riečnica. „Aby prekonávali bezmocnosť, museli sa vzájomne povzbudzovať zrnkami
nádeje.
„Nás by tiež zaujímalo, akými zbraňami nádeje sa vyzbrojili aspoň tí najhorlivejší,“
pripojila sa aj čiernovlasá víla v kruhu svojich družiek s čokoládovou pleťou.
Kysuca s chápajúcim úsmevom jej odvetila: „Boli to prostí a obetaví poslední
Riečničania, obdarení sedliackym čiže zdravým rozumom, ktorí čakali na
majetkovoprávne vyrovnanie a boli pritom ešte prinútení sledovať paragrafy, nové
vyhlášky lebo "promovaní inžinieri a právnici" menili odhady ich chátrajúceho
a odcudzeného majetku a posielali ich žiadosti a sťažnosti z jedného úradu do druhého.
Tí poslední zase na začiatok.
Ako obetaví horlivci zachraňovali kostol svojou najväčšou zbraňou. Hlasom svojho srdca
nikdy sa nevzdať a urobiť všetko pre jeho záchranu. Preto sa vzájomne povzbudzovali
zrnkami nádeje uchovávané vo svojom srdci.“
„Domnievala som sa, že sprostí ľudia získali toto pomenovanie práve preto, že neboli
obdarení sedliackym čiže zdravým rozumom.“
„Asi za nedorozumenie môže, obyčajné písmenko s, ktoré sa občas objaví, kam ale nepatrí
a nedorozumenie nadrobí,“ pripomenula víla Harvelka vznešenej krásavici zo žiariacimi
vlasmi vychádzajúceho slnka.
„Kvôli odlišnému významu podobne znejúcich slov v slovenskom jazyku sprostí a prostí,
dovolím si pripomenúť ich rozdiel pre pochopenie odvahy obetavých ľudí," vysvetľovala
kráľovná Kysuca.
"Sprostí ľudia podľa slovenčiny sú spravidla bezmocní, bezradní a poslušní lebo idú za
svojim pánom kam on chce, a to za pomoci hliadkujúcich psov.
Sprostí ľudia však podľa češtiny majú značnú zásobu zdravého hlavne sedliackeho rozumu,
ktorá im zabráni stať sa ovcami. Podľa intenzity štekania ich hliadkujúcich psov, buď ich
vybranými slovami pošlú niekam, alebo ich tam priamo nakopnú.
A prostí ľudia sú jednoduchí, pracovití a obetaví obyvatelia všade na svete. Obdarení
sedliackym čiže zdravým rozumom, nechovajú sa ako ovce. Idú za vytýčeným cieľom
hlasom svojho srdca nikdy sa nevzdať, ako boli naši poslední horliví borci.“
„Tak nám ich už predstavte aspoň tých najhorlivejších, aby sme aj my, nabrali zrnka odvahy,“
požiadala Kysucu krásavica s vlasmi farby vychádzajúceho slnka.
Pridal sa k jej požiadavke súhlasný potlesk zvedavých víl.