ZACHOVANIE SYMBOLOV BOLO BY BALZAMOM 16.

[MiriamDimadi]

ZACHOVANIE SYMBOLOV BOLO BY BALZAMOM 16.

„Presvedčili sme sa, že pri výstavbe vodných nádrží do roku 1969 ponechali na vyvýšených
miestach vodnej nádrže aj jej v blízkosti pamätihodnosti ako i kostoly, ktoré neodstrelili
ani nespálili, keď neboli dostupné pre cirkevné služby, ale ich zrenovovali na múzea či
galérie a vzniknutý ostrov na park.
Zachované symboly sa stali balzamom pre vysťahovalcov, potrebné pre zmiernenie smútku
za rodným domovom, pamiatkou pre potomkov na rodisko svojich predkov a v súčasnosti
príťažlivým magnetom obdivu turistov,“ pripomenula kráľovná Kysuca.
„K zmierneniu odmietavého postoja k vysťahovaniu predovšetkým starších obyvateľov, prisľúbili
na verejných schôdzach zachovať riečnický kostol s murovanou farou i s obdivovanou novou
školou.
Neodbytní Riečničania požadovali ich na múzea ústnymi a písomnými žiadosťami.
Harvelskú kaplnku mali premiestniť do blízkeho skanzenu Vychylovka, ktorý práve vybudovali pre
záchranu vybraných dreveníc z oboch asanovaných obcí.
Vhodne rozšírená a omladená kaplnka po rekonštrukcii v r.1970, práve v roku rozhodnutia o asanácii
oboch obcí, mala tiež slúžiť ako pamätník písomníctva na identitu harvelských obyvateľov, ale..."
Zoznamovanie kráľovnej Kysuce so smutným osudom harvelskej kaplnky prerušilo hlasné zašomranie:
„Skutek utek!“
„Keď sa sľuby sľubujú, barbari sa radujú!"
„Nepochopili sme až do súčasnosti, do rachotu zbraní v blízkosti našich hraníc, prečo bola zničená
harvelská kaplnka namiesto premiestenia do blízkeho skanzenu vo Vychylovke.
Prečo ešte chceli odstreliť za každú cenu riečnický kostol s priľahlou farou a krásnou novou školou
požadované na múzeum.
„S našou harvelskou kaplnkou sme sa nemohli ani rozlúčiť,“ povzdychla si smutná víla Harvelka.
Súcitné pohľady nových priateliek povzbudili najmladšiu Harvelku si posťažovať:
„Napriek tomu, že naši zruční remeselníci ju chceli sami presťahovať do Vychylovky, „ktosi“ ju
v utajení zničil. Preto kolujú o jej konci dohady či podozrenia, ktoré zrejme šíria utajení vinníci. “
"Nás by zaujímalo aké, lebo sme sľubované skutky od barbarov už zažili“, požiadala Harvelku
čiernovláska ako čokoládová princezná.
Harvelská kaplnka bola predsa po rekonštrukcii v r. 1970 rozšírená a vynovená, práve v roku rozhodnutia
o asanácii Riečnice a Harvelky. Bola odborníkmi vybraná medzi prvými sedemdesiatimi drevenicami do
blízkeho skanzenu Vychylovky, vybudovaného pre pamätihodnosti oboch obcí kvôli výstavbe kysuckej
vodnej nádrží.
Harvelčania považovali jej uchovanie v skazene za dôstojný pamätník či symbol na svoje rodisko
a identitu občanov, ktorú vraj spálili ako starú búdu.
Po rozhorčení obyvateľov zmiernili sa aj hlášky o jej osude.
Vraj bola napadnutá črvotočom...
Zavinil to vietor, keď zavial iskry z vypaľovaných dreveníc.“ Pre neposlušné slzy sa obrátila na svoju
staršiu sestru Riečnicu.
“Kolovali aj obavy „kohosi“, že zruční našinci ju chceli uschovať, aby v lepších časoch ju mohli
vrátiť späť do novej Harvelky,“ snažila sa zahnať smutné spomienky víla Riečnica.
„Zaznamenali sme tiež hlášky zo spomienok posledných borcov, ktorí sú už takmer všetci na nebeských
výšinách,“ potvrdil ich Juraj Jánošík.
"Ako asistenti so Švejkom pri Nebeskej bráne sme snorili pri prezentácii Kysúc nielen nad zachovanými
symbolmi oboch zničených obcí, ktoré potešili ich predkov, ale aj nad skanzenom Vychylovka, ktorý
vybudovali pre vybrané drevenice.
Chceli sme sa presvedčiť, či skutočne umiestnili plánovaných 69 dreveníc oboch obcí bez zničenej
harvelskej kaplnky.
Nepodarilo sa nám však ani spočítať tých 22, ktoré tam už podľa zápisu premiestnili do r. 1981,
lebo sme prezentáciu našej krajiny prevádzali dobovým ďalekohľadom, ktorý je už dekoráciou
v sieni vedcov,“ pripomenul Jánošík. Obrátil sa k sestrám Riečnici a Harvelke s prosbou:
„Dievčatá, mohli by ste v skanzene Vychylovky spočítať typické drevenice z Riečnice a Harvelky, či
zodpovední splnili plán? Veď vy najlepšie poznáte, ktoré sú tie vaše.“
Sestry mu horlivo prikývli.
„Poletujú akési hlášky, že podaktoré najžiadanejšie drevenice predali, avšak neprezradili bývalým
majiteľom komu, a nieto ešte za koľko,“ posťažovala sa prostoreká víla Harvelka.
„Veď oni nechceli pátrať za koľko, iba chceli pohľadom sa s nimi rozlúčiť pred odchodom na večnosť."
"Božie mlyny melú síce pomaly, ale iste, pretože majú presnú evidenciu," upokojovala ich kráľovná
Kysuca.
„Naši vedci na Nebeských výšinách sa snažia svojimi vynálezmi urýchliť ich snahu,“ pripojil sa Jánošík.
„Na prezentáciu udalosti vo svete pripravujú digitálny ďalekohľad. Ako prvý prenos by mal byť z nášho
Údolia priateľstva...“