KTO NÁS VYHNAL I S ALMUŽNOU DO NEZNAMA 17.

[MiriamDimadi]

KTO VYHNAL RODÁKOV S ALMUŽNOU DO SVETA? 17.

„Boli obyvatelia prinútení súhlasiť s odchodom do neznáma rozhodnutím mocných
či snáď najmocnejších," spýtala sa staršej sestry prostoreká Harvelka.
Obe sestry sa s nemou prosbou obrátili na svoju rozvážnu kráľovnú Kysucu.
„To je stále nezodpovedaná otázka, na ktorú panujúcu moc do pádu totality nedala
odpoveď. Je však smutné, že do súčasnosti nedostali ani potomkovia vyhnancov
odpoveď od niekoľkých generácií nadriadených
Mohli by nás však usmerniť odvážne verše poetických duší našich autoriek, aby sme
zvážili nad odpoveďou, ktorej sa doposiaľ všetci vyhýbali.“
„Rodáčka Mária Balačinová sa s presvedčením vo svojej básni vyjadrila k nezodpovedanej
otázke hoci stručne, ale jasne,“ poznamenala víla Riečnica. S neskrývanou odvahou
predniesla jej verše prítomným:

Tak potom som sa veľmi nemýlila,
keď v rozprávku som uverila,
že nevládnu nám iba múdri králi …

Tiež, že zázraky sa dejú, aj tomu som verila.
No dnes viem, že vtedy sa nám život vydarí,
ak máme aj vieru v seba a vieme sa podeliť aj o kúsok chleba
a že žneme, čo sme zasiali, dávame, čo sme dostali…
No každý sa musí podvoliť vyššej moci, zákonom.
Lúčiť sa bolo treba s rodným domom, záhonom...“

S priateľkami z južných krajín sme tu po prvý krát, preto by nás potešilo, keby ste nám
niektoré nejasnosti objasnili. Zaznamenali sme, že okrem vysťahovalcov či vysídlencov
máte aj vyhnancov.
Predpokladáme, že to boli asi nežiaduci obyvatelia, ktorých sa potrebovala tá TOTALITA
zbaviť, Riečnicu a Harvelku úplne zničiť, aby mal ČARODEJ voľnú cestu z prepychovej
chaty s helikoptérou na lov zveri vyraziť a k večeri zakázané ryby usmažiť.“

„Vysťahovalci boli spravidla označovaní tí obyvatelia, ktorí odišli z obci z rodinných
a pracovných dôvodov. Niekoľko rodín po zosuve pôdy, ktorá im zničila obydlie aj s
pozemkom, na ktorom sa už nedalo stavať sú považovaní za vysídlencov.
Spravidla obe pomenovania sa v praktickom živote ani nerozlišovali, pretože odchádzali
s nádejou na blízky návrat do rodiska, ktorú si udržovali návštevou príbuzných a svojich
predkov na cintoríne.
Rozhodnutie ministerstva z roku 1970 asanáciou Riečnice a Harvelky s vybudovaním
sľubovanej náhradnej obce, naviac v blízkosti pôvodných, do ktorej by sa nasťahovali,
stali by sa vysídlencami.
Avšak nesplnenie sľubovaných tradičných podmienok ako „spoločenskej nutnosti“ pri
výstavbe nádrže, ponechaním problematického hľadania náhradného domova samotnými
obyvateľmi po celej
bývalej vlasti, zmenilo vysťahovalcov na vyhnancov. Naviac majetkovoprávne vyrovnanie
s nereálnou
náhradou bez tržného ohodnotenia im umožnilo nákup malých bytov v činžiakoch lebo
starých domov s nutnou rekonštrukciou. Následky sú známe.“