VÍTAME VÁS NA ROZPRAVE VÍL

[MiriamDimadi]

HARVELSKÁ KAPLNKA BOŽSKÉHO SRDCA JEŽIŠOVHO
RIEČNICKÝ KOSTOL NARODENIA PANNY MÁRIE

„Nesmierne nás potešil príchod čiernovlasých víl až z ďalekých južných krajín,
ktoré prišli do Údolia priateľstva po prvý krát.

Vítajte milé priateľky medzi nami!“

Srdečný potlesk svetlovlások potvrdil radostne privítanie čiernovlások.

„Ďakujeme za privítanie,“ poďakovala hovorkyňa nových priateliek.

„S radosťou sme prijali vaše pozvanie na spomienkovú rozpravu.
Chceli by sme ju spojiť s očakávanou prehliadkou novej obce, keď sa má stať
vzorom pre výstavbu náhradného ubytovania pre vysídlencov.

Vraj vzorová obec "DEDINA SNOV" má byť rovnako malebná ako pôvodné dediny
Riečnica a Harvelka, a pritom vybudovaná a vybavená poslednými progresívnymi
vymoženosťami doby..."

"Dedina snov pod Bielym majákom nádeje za prínos nádrže pre odchod rodákov
do neznáma," nečakane doplnila ich pozvanie severná susedka.

„Je skutočne malebná ako Riečnica a Harvelka a moderná ako nová propaganda.“


Následky zbytočnej asanácie odsúdených kysuckých obcí Riečnice a Harvelky
zaznamenávali poslední obyvatelia:

"Vysychali skutočne predčasne ako korene starých stromov.
A čo je najsmutnejšie, že niektorí z nich pred bolestivým
vysychaním, vytrhli z posledných síl korene svojho života.“

Odvážna rodáčka Mária Balačinová ich vložila do veršov aj pre ich potomkov,
aby už nedopustili návrat totalitnej moci:

"Či ozaj bolo treba pre matku, otca, starého deda
vytrhnúť korene, srdce raniť?
Tým, ktorí vedeli hospodáriť na svojom rodnom,
hoc i tvrdom poli
veď aj po rokoch to tak strašne bolí…“

„Našinci to nemohli byť, tí by nemohli starkým ničím ublížiť
Predsa vedeli, že staré stromy sa neprijmú ani na úrodnej pôde,"
tvrdí víla Harvelka.

"Veď keby nebolo keby, nebolo by more sĺz a kopec škody.
Nevykopali by z cintorína netradične, ale s pietou hroby,
ani by neukončili spoločnú radosť, tradičné kysucké hody.“
objasňuje víla Riečnica.

„Kto je to ten Keby, čo narobil toľko sĺz a škody,
že nebudete mať doma hroby a tradičné hody,“
spýtala sa čiernovláska so zasneným pohľadom.

„Zatiaľ je to nezodpovedaná otázka,
ktorej sa všetci vyhýbali,
akoby sa jej striedajúci predstavení obávali,“
odvetila kráľovná Kysuca.

„Obávajú sa až doteraz, veď strašné barbarstvo je blízko vás i nás.
Za snahu ho zastaviť a obrancov ochrániť, vraj i nás chcú podmaniť,“
zdôvodnila starostlivá severná susedka.