MOŽNÁ VÝSTAVBA NÁDRŽE AJ BEZ ASANÁCIE 9.

[MiriamDimadi]

MOŽNÁ VÝSTAVBA NÁDRŽE AJ BEZ ASANÁCIE OBCI 9.

Horliví obyvatelia po oznámení o nutnej asanácie oboch obcí z r. 1970 sa márne
snažili so svojimi predstaviteľmi na základe odporučenia odborníkov zachrániť obe
obce pred ich zničením všetkými zákonnými prostriedkami s poukázaním na
vhodnejšie takmer neosídlené miesta alebo na možnosť spolužitia obyvateľov
s vodnou nádržou zachovaním časti obcí mimo zátopovú oblasť,“
spomínala kráľovná Kysuca. Pohľadom vyzvala vílu Riečnicu, aby to objasnila.
„Presvedčivé sťažnosti obyvateľov na následky asanácie zneli už na prvej búrlivej
schôdzi v Riečnici za prítomnosti predstaviteľov oboch obcí ako zborová recitácia
výčitiek a sťažnosti vyslaným úradníkom na absenciu zdravého rozumu tých, ktorí
o nej rozhodli.
Nepomohli nasledujúce búrlivé protestné schôdze, žiadosti, prosby, slzy až hrozby
občanov v snahe zabrániť zničeniu obcí s odvolaním na umiestnenie nádrže na tri
vhodnejšie takmer neosídlené miesta.
Zmeniť rozhodnutie o asanácii Riečnice a Harvelky nepomohlo ani ich odvážne
obviňovanie, prečo odmietali umiestniť nádrž na takmer neosídlených miestach.“
„To by nás zaujímalo,“ poznamenala čiernovláska zo zasneným pohľadom.
„Bez zbytočných mimoriadnych nákladov na asanáciu obcí s typickými chalupami,
kultúrnym domom, novej poschodovej školy, krátko zavedenej elektriny, televízie,
nových rodinných domov a niekoľkých rozostavaných stavieb. Dokonca aj riečnického
kostola…“
A harvelskej drevenej kaplnky,“ doplnila vílu Riečnicu sestra Harvelka s neskrývaným
smútkom.
„Veľmi by nás zaujímala ich odvaha, pretože je to pre nás pojem neznámy,“ požiadala
aj hovorkyňa zvedavých čiernovlások.
„V tichosti sa po odvážnej schôdzi nieslo rozhorčenou krajinou, že vytipované vhodnejšie
umiestenie vodnej nádrže by prekážalo vyvoleným a ich turistickým poradcom.“
„To poznáme, jedna pani si to vybájila a druhej to oznámila a už sa to nieslo, ako
spiatočnícke heslo,“ zapochybovala víla s vlasmi farby vychádzajúceho slnka.
„Diskutujúci však označili tri vhodné neosídlené miesta podľa odborníkov.
Aj si to overili a my dve sme ich preverili, keď sme ich sledovali.“

„Kde bolo, tam bolo, ale bolo! Na ceste k prepychovým chatám vyvolených, či ich lovu
zvery z helikoptéry lebo rybolovu v zakázanom období,“ s presvedčením potvrdila sestre
tri vhodnejšie miesta prostoreká Harvelka.
„Pozoruhodné však bolo, že odmietanie asanácie obyvateľov kvôli neúmerným zbyt
očným nákladom a neodpustiteľným následkom bolo prísne zamlčované pred verejnosťou.
Rovnako ako tých odborníkov s umiestením nádrže na týchto vhodnejších miestach.
V miestnych novinách sa objavila iba krátka správa so spokojnosťou obyvateľov
s výstavbou kysuckej vodnej nádrže asanáciou Riečnice a Harvelky ako spoločenskej nutnosti,
vedúcej k svetlej budúcnosti.
Napriek tomu, že aj deti to pochopili, a preto ako vrabce odvážne čvirikali, že to nemôže
byť spoločenská nutnosť, ale neschopnosť či hlúposť lebo zbabelosť, keď je na výber miesta
nádrže viac než dosť.
Po striktnom odmietnutí počiatočných protestných schôdzí, žiadosti, sťažnosti a urgencii,
ktoré poukazovali na zbytočné obrovské náklady, nenahraditeľnej straty hmotného
a duševného vlastníctva a hroziacu fyzickú a psychickú ujmu na zdraví, neprijali možnosť
na neosídlené miesta odporučené odborníkmi.“
„Prijali by našinci hoci s bolesťou nutnú asanáciu, keby sa jednalo o jediné možné riešenie
ako pri výstavbe nádrží spoločenskej nutnosti v bývalej vlasti,“ potvrdila kráľovná Kysuca
slová aj staršej sestry.