NEROZLÚČNE SESTRY RIEČNICA A HARVELKA 6.

[MiriamDimadi]

VERNÉ SESTRY RIEČNICA A HARVELKA 6.

„Je našou milou povinnosťou vás pre začiatok aspoň stručne zoznámiť s minulosťou
našich zverencov bývalých obcí Riečnice a Harvelky, ktorým zbytočne zničili svoj domov.

Riečnica sa vytvorila ako samostatná dedina z rozptýleného kopaničiarskeho osídlenia
v rokoch 1696 až 1713. Trvale patrila k strečnianskemu panstvu.
Harvelka ako pôvodná osada obce Stará Bystrica patrila cirkevne k fare v Starej Bystrici
a až od roku 1788 k susednej obci Riečnica.
Musím však pripomenúť, že obe obce Riečnica a Harvelka nažívali ako veľká rodina,
odovzdávajúca svojim potomkom nezvyčajnú srdečnosť, vzájomnú pomoc a ojedinelé
hmotné a kultúrne dedičstvo, lebo ich víly ako zverenkyne svojich rodákov, nažívali spolu
ako dve sestry.
Ako veľká rodina Kysučanov aj Riečničania a Harvelčania družne žili a vzájomne si pomáhali
od svojho vzniku v rozprávkovom kraji krásnej prírody, avšak nehostinnej kamenistej pôdy
pre obživu. Pripomeňte nám, ako popisujú naše autorky Márie svoju rodnú krajinu,“
vyzvala sestry kráľovná Kysuca.

A hora zelená všade navôkol.
V horúcich dňoch chládok vydávala a jej vôňa liečila každučký ľudský bôľ.
Aj keď život tvrdý tu bol, v nádhere prírody gazdovia pokoj nachádzali,
za nič na svete nevymenili by domov svoj…
M.J.

Kde zem ako tvrdá skala svoj verný ľud formovala
a naučila prežiť v pokore, keď toho málo bolo v komore…
M.B.

„Hoci boli sami chudobní a žili skromne, pomáhali počas druhej svetovej vojny
bojujúcim povstalcom za slobodu, prežiť a pokračovať v boji," pripomenula
kráľovná Kysuca. Povzbudivým pokynom vyzvala obe sestry, aby ju doplnili.

"Boli sme šťastné, že sila zdravého rozumu našich zverencov zabránila zničiť
malebné obce Riečnicu a Harvelku počas poslednej svetovej vojny, keď sa posádka
po zuby ozbrojeného agresora a domácich zradcov so svorkou nemeckých vlčiakov
usadila v susednej obci Nová Bystrica."
„Avšak nezabránili tragédii v Novej Bystrici, keď domáci zradcovia zneužili dôverčivosť
deti. Oklamané novobystrické deti poslúžili gardistom ako štíty, keď priviedli k slovenským
vojakom ušlým z kasárni, aby sa pripojili k partizánom," rázne dodala Harvelka v obavách,
aby sestra Riečnica nezabudla smutnú udalosť pripomenúť.
Obrátila sa ešte s nemou výzvou k družke Novej Bystrici.
"Cez štyridsať hrdinských slovenských chlapcov sa nechalo radšej postrieľať slovenskými
zradcami, aby zachránili slovenské deti, potvrdila jej bolestnú spomienku.
"Práve svojimi ušľachtilými vlastnosťami a láskou k svojej domovine dokázali zabrániť
agresorom zničeniu obcí Riečnice a Harvelky, keď sa usídlili v susednej obci v Novej Bystrici
a hliadkujúcu službu si zariadili aj na riečnickej fare a protiľahlej krčme.

Po oslobodení zvelebovali do krásy malebné obce výstavbou kultúrneho domu, obdivovanej
školy, vynovených aj nových rodinných domov a postupným zavedením novodobých vymoženosti,
o ktorých sa predtým skromným a pracovitým obyvateľom iba snívalo.
Preto sa na nich s nadšením brigádnicky podieľali, aby sa nedostižný sen stal čo najskôr
skutočnosťou,“ presvedčením objasnila sestra Riečnica.
„Sliby mohou být i chyby“, zašomrala ktorási víla.
„Keď sa sľuby sľubujú, víly svojich varujú,“ dodal ktosi.