NEPOSLUŠNÝ HOKEJISTA ZÁCHRANCOM 9

[MiriamDimadi]

NEPOSLUŠNÝ HOKEJISTA ZÁCHRANCOM 9.

Ružovým snom športových talentov na ľade zatiaľ napomáhala matka príroda na zamrznutej rieke Nitry na rozľahlejšom priestore v blízkosti mosta.
Nedočkavé talenty občas zabudli na ostražitosť pred malou teplou riečkou Radošinkou, ktorá sa vlievala pod mostom do studenej hlbokej rieky Nitry s vírmi po nepovolenom amatérskom bágrovaní piesku.
Tým sa stalo, že rieka z pravej strany teplého prúdu pomaly mrzla.
Zábudlivcom sa občas ľad prelomil už z kraja, mali však šťastie na spoluhráčov hokeja, ktorým asi sudičky pridali aj odvahu.
V najbližšiu nedeľu po oslave Mikuláša, vypravili sme sa k rieke, hoci nás v škole varovali, že rieka je zamrznutá iba na pokraji.
Chlapci na rady ako vždy nedali. Ako poslušné dievčatá sme neposlušným odvážlivcom iba fandili.
Nedočkaví hokeisti sa snažili urýcliť príchod kráľovnej Zimy priateľským zápasom so susednou obcou, oddelenej od našej iba spoločným domom, kde kuchyňa s komorou bola na našom pozemku a izba patrila susednej.
Pokiaľ predstavitelia oboch obcí jednali, kam zaradiť spoločný dom, zatiaľ nádejný hokejista, ktorý občas býval v ňom, striedavo hral hokej za jednu či druhú dedinu. Vždy sa pridal k výkonnejšej zostave spoluhráčov, lebo rád vyhrával.
Pre privítanie zimnej sezóny nastúpil ako náš spoluhráč, pretože ich „Zbežský Brod“ povedľa hlbokej rieky Nitry zamŕzal neskoršie a náš prítok riečky Radošinky poskytoval väčšiu a bezpečnejšiu ľadovú plochu.
Z túžby po vítazstve súhlasil aj brat, aby náš tým posilnil kandidát do polepšovne, prezývaný Postrach, ktorému sa pripisovali všetky prehrešky v obci dokonca i dospelých.

Brat pocítil na Mikuláša od maskovaného čerta namiesto tradičného uhlia jeho tvrdé päste, ktoré spolužiaci hodnotili ako odvetu za päťku od učiteľa otca.

Učitelia mali pochybnosti o tom, aby chudorľavý výrastok dokázal zvládnuť pripisované prehrešky. Ako dobrí psychológovia pochopili, že mu to lichotí, lebo v očiach slabších bol hrdinom.
A skutočnosť, že sa teší do polepšovne, o ktorú požiadal aj jeho otec, pochopili, že potrebujú oba pomoc...

V zápale varovného hokejového zápasu výrastkov sa brat rozbehol za pukom a ľad sa pod ním preboril. Ponoril sa do ľadovej rieky Nitry s novými korčulami a hokejkou.
Rýchlý prúd rieky ho unášal pod ľad...
Postrach povedľa neho bežal na korčuliach a kričal na neho: „Rozbi ľad hlavou!"
Niekoľko krát sa to bratovi podarilo, ale silný prúd ho ďalej unášal...
Postrach predbehol na korčuliach brata, opatrne si ľahol na tenký ľad a s opakovaným pokrikom striehol, kedy sa zase vynorí.
Vynoril sa. Podal mu svoju hokejku a pomaly ho ťahal k sebe...

Brat bol posledný malý hokeista, ktorý plával pod ľadom za neposlušnosť na nahnevanej rieke. Jeho záchranca Postrach bol odmenený celým plechom makových koláčov, výbornými známkami, lebo už zanovite nemlčal, ale udivoval svojími znalosťami a hlavne našim priateľstvom...